Fungujú solárne panely na jeseň a v zime: mýty a pravda
- Domov
- Fungujú solárne panely na jeseň a v zime: mýty a pravda
Ako vlastne funguje fotovoltika v zime a na jeseň?
Skôr než sa pustíme do mýtov, je dôležité pochopiť základný princíp.
Solárne panely nevyrábajú elektrinu z tepla, ale zo svetla. Keď fotóny slnečného žiarenia dopadnú na kremíkový článok, uvoľnia elektróny – a tie vytvoria jednosmerný prúd. Ten následne menič (invertor) premieňa na striedavý prúd, ktorý už používame v zásuvkách doma.
Z toho vyplýva jeden zásadný fakt: fotovoltika potrebuje svetlo, nie horúčavu. A svetlo na Slovensku máme celý rok – aj v januári, aj cez hmlu, aj pri zatiahnutej oblohe. Líši sa len jeho intenzita a počet hodín, počas ktorých slnko ostáva nad obzorom.
Slovensko leží v miernom pásme a podľa máp slnečného žiarenia dostáva porovnateľné množstvo slnka ako Nemecko, Rakúsko či Česko – krajiny, kde fotovoltika dávno funguje ako bežný štandard. To znamená, že podmienky na Slovensku sú pre fotovoltické elektrárne plne vhodné – aj v zime.
Teraz sa pozrime na konkrétne mýty.
Mýtus 1: „V zime solárne panely nevyrábajú žiadnu elektrinu“
Pravda: Solárne panely vyrábajú elektrinu každý deň v roku, keď je nad obzorom slnko – aj v decembri, aj pri zamračenej oblohe. Výkon je síce nižší ako v lete, ale „nulová generácia“ jednoducho neexistuje.V priemere fotovoltický systém na Slovensku v zimných mesiacoch (december až február) produkuje približne 15–25 % toho, čo v letných mesiacoch. Aj to je však významná hodnota – môže pokryť značnú časť dennej spotreby domácnosti, najmä ak máte úsporné spotrebiče alebo používate batériové úložisko na uloženie prebytkov.
Mýtus 2: „Keď je zamračené, fotovoltika nefunguje“
Pravda: Fotovoltické panely fungujú aj pri rozptýlenom svetle. Mračná, hmla či dážď nezastavia výrobu úplne – znížia ju len čiastočne. Pri silnom zamračení môže výkon klesnúť na 10–25 % nominálnej hodnoty.
Keď je obloha zatiahnutá, slnečné lúče sa rozptyľujú v mračnách a na panely dopadajú z viacerých smerov. Moderné panely sú navrhnuté tak, aby vedeli pracovať aj s týmto difúznym žiarením. Dokonca aj počas tých najhustejšie zatiahnutých jesenných dní vyrobíte určité množstvo elektriny – stačí, že je „denné svetlo“.
Ak pridáte ku systému aj batériu, prebytky z jasných dní si jednoducho odložíte na tie pochmúrne.
Mýtus 3: „Sneh zničí solárne panely alebo úplne zastaví výrobu“
Pravda: Sneh môže výrobu dočasne znížiť, ale moderné solárne panely sú navrhnuté tak, aby si s ním poradili:
- 1 Hladký povrch panelov a ich sklon spôsobujú, že sneh z nich kĺže sám – najmä po prvých slnečných lúčoch, keď sa panel zohreje a vrstva snehu sa rozpustí na klznú medzivrstvu.
- 2 Konštrukcia panelov je dimenzovaná na záťaž snehom – kvalitné fotovoltické moduly zvládnu zaťaženie 5 400 Pa, čo zodpovedá približne 550 kg snehu na meter štvorcový.
- 3 Albedo efekt: sneh okolo panelov pôsobí ako prirodzené zrkadlo a odráža slnečné svetlo späť na moduly. Pri jasných zimných dňoch tak môže výroba prekvapivo stúpnuť.
Mýtus 4: „Fotovoltika sa oplatí len pri južne orientovanej streche“
Pravda: Najefektívnejšia je síce orientácia na juh, ale aj východné, západné a kombinované strechy sú vhodné na fotovoltiku. Rozdiel vo výrobe medzi južnou a východno-západnou orientáciou je len 10–20 % – nie 50 alebo 70 %, ako sa občas mylne tvrdí.Naopak, kombinácia východ + západ má jednu obrovskú výhodu: výroba je rozložená rovnomernejšie počas celého dňa. Ráno vyrába východná strana, popoludní západná. Pre domácnosti, ktoré spotrebovávajú elektrinu od rána do večera (rodina s deťmi, home office, tepelné čerpadlo), to znamená vyššiu mieru vlastnej spotreby a teda aj vyššiu reálnu úsporu.
Mýtus 5: „Fotovoltika v zime sa neoplatí pripájať – počkám do jari“
Pravda: Najlepší čas postaviť fotovoltiku je práve teraz. A to z troch dôvodov:
- 1
Inštalácia v jeseni a v zime je rýchlejšia. Naša jarná a letná sezóna býva plne obsadená, termíny sa odsúvajú o niekoľko mesiacov. Ak začneme v novembri, na jar máte elektráreň už plne pripravenú na hlavnú produkčnú sezónu. - 2
Cena ani dotácie nečakajú. Podmienky dotačných programov sa môžu zo dňa na deň meniť. Kto si nezarezervuje dotáciu včas, môže o ňu prísť. - 3
Každý mesiac bez fotovoltiky = strata. Aj zimný mesiac s fotovoltikou znamená určitú úsporu. Každý odložený mesiac je teda mesiacom, kedy zbytočne platíte plnú cenu za elektrinu.
Oplatí sa fotovoltika v zime a na jeseň?
Áno. Jednoznačne áno.
Solárne panely pracujú celý rok – v lete viac, v zime menej, ale nikdy nie nulovo. Mýty o tom, že fotovoltika v zime „stojí“, alebo že na Slovensku nemá zmysel, sú zastarané a prax ich dávno vyvrátila. Tisíce slovenských domácností si svojou fotovoltikou znižujú účty každý jeden mesiac roka – aj v januári.
Kľúčom k tomu, aby vaša elektráreň fungovala spoľahlivo aj v chladnom období, je správny návrh, kvalitné komponenty a profesionálna montáž. Strecha musí byť správne vybraná, sklon optimalizovaný, výkon dimenzovaný na celoročnú prevádzku a systém ideálne doplnený o batériu a riadenie prebytkov do ohrevu vody.
V EnergyInvest navrhujeme každú fotovoltickú elektráreň na kľúč na mieru – podľa vašej reálnej spotreby, strechy a priorít. Vybavíme za vás dotáciu, postaráme sa o všetku administratívu a po roku prevádzky vám systém zdarma skontrolujeme termovíziou.
Dohodnite si bezplatnú 30-minútovú online konzultáciu a zistite, akú úsporu vám fotovoltika prinesie konkrétne vo vašej domácnosti – aj v zime.
Často kladené otázky
Fotovoltika funguje v zime úplne na rovnakom princípe ako v lete – panely premieňajú slnečné svetlo (nie teplo!) na elektrickú energiu. V zime je výroba nižšia kvôli kratším dňom a nižšej polohe slnka nad obzorom, ale nezastavuje sa. V slovenských podmienkach v zimných mesiacoch panely vyrábajú zhruba 15–25 % toho, čo v lete. Chladné teploty navyše zvyšujú účinnosť fotovoltických článkov.
Závisí to od výkonu vašej elektrárne, sklonu strechy a lokality, ale orientačne platí: 1 kWp inštalovaného výkonu vyrobí v decembri okolo 15–30 kWh, zatiaľ čo v júli to môže byť 130–160 kWh. Za celú zimnú sezónu (november–február) môže systém o výkone 5 kWp vyrobiť 400–700 kWh elektriny – čo pokryje výraznú časť dennej spotreby.
Áno. Aj pri hustom zamračení dopadá na panely takzvané difúzne (rozptýlené) žiarenie, ktoré sa fotovoltickými článkami stále premieňa na elektrinu. Výkon klesá na 10–25 % nominálnej hodnoty, ale výroba sa nezastavuje.
Vo väčšine prípadov nie. Hladký sklenený povrch panelov a ich sklon spôsobujú, že sneh sa po pár dňoch z panelov skĺzne sám. Ak by sa predsa len dlhodobo držal, odporúčame použiť mäkkú kefu s dlhým držadlom – nikdy nie ostré nástroje, ktoré by mohli povrch panelu poškriabať. Ideálne je tiež neliezť na strechu z dôvodu bezpečnosti.
Nie, ak boli panely správne nainštalované. Kvalitné fotovoltické moduly sú dimenzované na záťaž 5 400 Pa, čo zodpovedá približne 550 kg snehu na meter štvorcový. Tvrdené sklo na povrchu odoláva aj krupobitiu a mrazu. Riziko vzniká len pri nekvalitných paneloch alebo nesprávne navrhnutej konštrukcii.
Áno, najmä v zime má batéria mimoriadne veľký zmysel. V chladných mesiacoch je výroba sústredená do krátkeho denného okna (cca 9:00–15:00), zatiaľ čo spotreba domácnosti je najvyššia ráno a večer. Bez batérie predáte denné prebytky lacno do siete a večer si elektrinu draho kúpite späť. S batériou si ráno vyrobenú elektrinu uložíte na večerné použitie a vaša vlastná spotreba stúpne z bežných 35 % až na 70 % a viac.
Paradoxne nie. Pri vysokých teplotách (60–70 °C na povrchu panelu) klesá účinnosť fotovoltických článkov – pri každom navýšení o 25 °C oproti optimu (25 °C) je to pokles zhruba o 10 %. Chlad fotovoltike v skutočnosti pomáha – v mrazivý slnečný zimný deň tak panel pracuje s vyššou účinnosťou než počas júlovej páľavy.
Zaujíma vás fotovoltika pre váš dom?
Pozrite si naše realizácie a možnosti spolupráce s EnergyInvest.